Protiústavnosť poplatku za námietky voči exekúcii a náhrada škody

Autor: Ingrid Nahácka | 22.5.2013 o 7:43 | Karma článku: 4,02 | Prečítané:  928x

V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom a účinnom znení môže povinný subjekt vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky proti exekúcii predstavujú procesný prostriedok obrany oprávneného v prebiehajúcom exekučnom konaní.

Podľa položky 13 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov sa vyberal súdny poplatok za konanie súdu o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa Exekučného poriadku, a to vo výške 6% z vymáhaného nároku, najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 11. júla 2012, sp. zn. PL. ÚS 109/2011-48, položka 13 písm. b) v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní (Sadzobníka súdnych poplatkov) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s článkom 1 ods. 1, článkom 13 ods. 4 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je medzinárodnou zmluvou poľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

Z právnoteoretického pohľadu nález Ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky spôsobuje zánik účinnosti právneho predpisu, ktorého nesúlad bol nálezom vyslovený. Do šiestich mesiacov predmetné nesúladné ustanovenie právneho predpisu stráca aj platnosť, t.j. prestáva právne existovať a nie je naďalej súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

Z uvedeného vyplýva záver, že odo dňa vydania nálezu PL. ÚS 109/2011-48 až do účinnosti novelizácie zákona o správnych a súdnych poplatkoch, ktorou bola zrušená položka 13 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, došlo ku vzniku škody u tých povinných, od ktorých bol vybratý súdny poplatok za podanie námietok voči exekúcii.

V zmysle § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá platí pre premlčanie práva na náhradu škody. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Trojročná premlčacia lehota je objektívnou premlčacou lehotou. V týchto premlčacích lehotách sa teda môžu poškodení občania, ktorí majú postavenie povinného v exekučnom konani domáhať nápravy žalobou o náhradu škody na nezávislom a nestrannom súde.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?